National Pandemic Alarm: Napriek koronavírusovej kríze Slováci neprestávali dôverovať vláde a štátu

Maximálne hodnoty indexov sa objavili koncom marca

V druhej polovici marca boli zaznamenané vyššie hodnoty pri všetkých indexoch s výnimkou miery skúseností (index paniky, index dôvery v štátny aparát, index pesimizmu, index dopadov) vo všetkých krajinách, čo je logické, pretože sa jednalo o obdobie krátko po vyhlásení pandémie, ktorá zasiahla do inak bežných životov ľudí po celom svete. Situácia so sebou priniesla strach a obavy, ale aj rôznu mieru dopadu a skúseností.

Vysoká úroveň paniky sa v tomto období objavila hlavne u Slovákov a Maďarov. Slováci si však zachovali dôveru v kroky svojej vlády, s nimi taktiež vo vyššej miere verili v štátny aparát aj Česi. Vyšší stupeň pesimizmu potom prevládal medzi Poliakmi a Maďarmi. Dopady koronavírusovej pandémie vnímali najviac obyvatelia Bulharska, kde boli v marci hodnoty indexu dopadov najvyššie. Väčší dopad koronavírusovej pandémie vnímali taktiež Maďari a Slováci. Miera skúsenosti do konca marca mierne narástla pri populácií všetkých krajín, najviac však v českej.

V priebehu apríla došlo vo všetkých krajinách k poklesu hodnôt

Od apríla sa hodnoty indexov s výnimkou miery skúseností všeobecne pomaly znižovali – napríklad index paniky sa znížil výrazne pri Slovákoch a Čechoch, mierne potom aj v ostatných krajinách. V súčasnosti sú hodnoty naprieč krajinami na porovnateľne nízkej úrovni, vyššia panika je iba medzi Poliakmi. S postupným uvoľňovaním pomerov klesá aj index pesimizmu. Ten bol v prvom aprílovom týždni pomerne vysoko u Poliakov, najnižšie naopak u Čechov. Počas celého obdobia trvania koronavírusového stavu si Česi v porovnaní s ostatnými štátmi udržali relatívny optimizmus a miera pesimizmu sa tak pohybovala na najnižšej úrovni. V súčasnej dobe sú tými pesimistickejšími o niečo viac Bulhari a najviac stále Poliaci.

Čím dlhšie trvá situácia okolo šírenia koronavírusu, tým skôr dochádza k znižovaniu hodnoty indexu dôvery v štátny aparát vo všetkých krajinách. Vlády a štátni predstavitelia už nemusia podnikať také kroky, ktoré by zasahovali celú populáciu, taktiež sa od zákazu presunuli skôr k ich uvoľňovaniu. Miera dôvery v štát a jeho predstaviteľov je v dnešnej dobe najvyššia v Českej republike a na Slovenku, výrazne nižšia je potom v Maďarsku, Poľsku a najnižšia je v Bulharsku.

Počas krízy mala podľa hodnôt koronavírusová pandémia vyšší dopad skôr v Bulharsku a Maďarsku, menej v Poľsku a na Slovensku, úplne najmenej potom v ČR. Tam je index dopadov aj v súčasnosti najnižší, naopak najvyšší je v Poľsku a Bulharsku. Apríl ukázal aj rastúce hodnoty skúseností populácie s koronavírusom – v priebehu krízy dosiahli najvyšších hodnôt namerané indexy v Maďarsku a Česku. V súčasnosti je najvyššia miera skúsenosti v Poľsku, Česku a Bulharsku.

Slováci majú najnižšiu skúsenosť s koronavírusom v blízkom okolí

S príchodom pandémie ochorenia COVID-19 sa objavil aj strach a obavy. Na začiatku pandémie bol index paniky medzi Slovákmi úplne najvyšší zo všetkých piatich krajín, svoje maximum dosiahol na konci marca. V apríli už razantne klesol a v súčasnosti je na nízkej úrovni, ktorá je porovnateľná s ostatnými krajinami okrem Poľska, kde je tento index o niečo vyšší. O niečo viac sa boja ženy než muži, taktiež vekové skupiny 55 a viac rokov a 45–54 rokov. Väčšia hodnota tohoto indexu je tiež u ľudí na dedinách.

V priebehu pandémie dôverovali Slováci svojej vláde a štátnemu aparátu – hodnoty tohoto indexu boli najvyššie zo všetkých 5 krajín na začiatku merania. Potom o niečo klesli, avšak stále bola hodnota indexu na začiatku apríla v porovnaní s ostatnými krajinami najvyššia. Od tej doby sa znižovala a bola porovnateľná s hodnotou indexu v Česku – aj napriek tomu, že boli hodnoty v oboch krajinách na svojom nameranom minime, boli omnoho vyššie než v Maďarsku, Poľsku a Bulharsku. Dnes štátu najviac dôverujú najmladší respondenti vo vekovej skupine 15–24 rokov, tiež potom ľudia vo veku 45 a viac rokov.

Počas celej doby trvania koronavírusovej pandémie boli Slováci skôr pesimistickejší, avšak čím dlhšie trvá daný stav, tým sa hodnota viac znižuje. Dnešnými očami vidia situáciu o niečo pesimistickejšie ľudia vo veku 45–54 rokov, naopak optimistickejší sú ľudia s vysokoškolským vzdelaním a opytovaní z veľkých miest.

Najväčší dopad pandémie zaznamenali Slováci na prelome marca a apríla. V súčasnej dobe je však index na druhej najnižšej úrovni, nižšia je už len v Česku. Situácia koronavírusovej pandémie sa o niečo viac dotkla žien než mužov, taktiež ľudí na dedinách. Najmenej sa naopak dotkla respondentov v najstaršej vekovej kategórie 55 a viac rokov.

S predlžujúcim sa obdobím, kedy pandémia koronavírusu trvá, sa zvyšuje aj miera skúsenosti medzi Slovákmi, avšak spočiatku celkom mierne. Hodnoty sa síce zvyšovali aj v priebehu mesiaca apríl, stále však zostávajú na nízkej úrovni v porovnaní s ostatnými štyrmi krajinami. Dnes je hodnota tejto miery zo všetkých piatich krajín úplne najnižšia. Vyššiu mieru skúseností zaznamenali opytovaní z veľkých miest a tiež ľudia z dedín. Väčšiu skúsenosť majú taktiež vysokoškoláci a respondenti vo veku 15–24 rokov.