Tohtoročné veľkonočné sviatky budú iné, ako sme zvyknutí

Veľkonočné sviatky pripadajú na obdobie príchodu jari, teplejšie slnečné dni a sú plné susedských návštev, stretnutí, pohostenia a dobrôt. Takúto Veľkú noc dobre poznáme, no tento rok to bude ale inak. Počíta s tým aj skoro polovica opýtaných zo Slovenského národného panela, ktorá tvrdí, že sa jej poňatie veľkonočných osláv dosť zmení (49 %). Tretina svoje oslavy zmení len čiastočne (34 %) a približne pätina nebude meniť skoro nič.

Veľkú noc dnes oslavujú tri štvrtiny Slovákov (77 %), zhruba pätina ľudí ju neoslavuje – prevažná časť slávila Veľkú noc počas detstva, ale dnes to už nerobia.

Veľa z nás sa počas týchto sviatkov venuje tradičným aktivitám ako je príprava veľkonočnej výzdoby (68 %), čo robia častejšie ženy než muži; stretávanie sa s blízkymi (65 %), ktoré taktiež častejšie robia ženy a respondenti vo veku 25–34 rokov, a jarné upratovanie domácnosti (63 %), čo častejšie platí pre východ Slovenska. Pri tejto príležitosti taktiež radi pečieme tradičné sladké pečivo (58 %) a farbíme veľkonočné vajíčka a kraslice (45 %).

Ktoré z tradičných aktivít si budeme môcť tento rok dopriať? Všetky naraz určite nie, ale zároveň by sme mali počítať s tým, že vzhľadom k opatreniam proti šíreniu ochorenia COVID-19 a obmedzeniam návštev toho pravdepodobne ostane viac pre stravníkov v rámci jednej domácnosti.

Počas Veľkej noci máme najradšej stretávanie sa, dobré jedlo a tradície

Čo si z tradičných aktivít, ktoré na Veľkú noc robíme, užívame najviac? Väčšina z nás si o týchto sviatkoch užíva predovšetkým príležitosť stretnúť sa s blízkymi (62 %), samozrejme dobré jedlo (57 %) – čo častejšie platí pre opytovaných do 34 rokov, a taktiež ľudí na východe Slovenska – a naše veľkonočné zvyky a tradície (43 %), čo opäť platí častejšie pre východné Slovensko.

Niektorí uvádzali, že si počas Veľkej noci užijú hlavne voľna a prázdnin (40 %) – tu určite niet divu, že túto možnosť častejšie spomínali mladí opytovaní a všeobecne ľudia do 44 rokov – iní zase príjemnú sviatočnú atmosféru (38 %), ktorú so sebou tieto sviatky prinášajú.

Tradícia šibania u nás nie je príliš obľúbená

Tradícia „šibania“ medzi Slovákmi príliš obľúbená nie je – 43 % ju má rado. Častejšie sú to muži a opýtaní so základným vzdelaním. Polovica uvádza, že túto typickú veľkonočnú tradíciu rada nemá (53 %) – výrazne častejšie to platí pre ženy než mužov.
Čo sa však týka tradičného chodenia na koledu, sú ľudia ochotnejší koledníkom otvoriť (40 %) a obdarovať ich, než sa na samotnú koledu vypraviť (29 %). V oboch prípadoch je to častejšie pre mladú generáciu vo veku 15–24 rokov.

Naprieč krajinami sa ale samotné „koledovanie“ a jeho tradície rôzne menia. Zaujímavé je, že zatiaľ čo u nás a v susednom Česku sa chodí s pleteným korbáčom a v niektorých krajoch sa polieva vodou, v Poľsku a Maďarsku táto tradícia spočíva iba v polievaní vodou, a v Bulharsku neexistuje vôbec – tam je zvykom, že si ľudia ťukajú vajíčka a komu sa vajíčko nerozbije, ten bude mať po zvyšok roka šťastie. Keď sa pozrieme na obľúbenosť týchto tradícií, ktoré súhrnne označujeme za koledu, je naprieč krajinami veľmi obľúbená v Bulharsku (95 %), Poľsku (67 %), v Česku (60 %), a výrazne menej potom na Slovensku (43 %) a v Maďarsku (42 %).

Spoločnosť European National Panels, dcérska spoločnosť agentúr Nielsen Admosphere, NMS Market Research a STEM/MARK, ktorá združuje národné panely v krajinách Vyšehradskej štvorky a v Bulharsku a disponuje v týchto krajinách viac ako 100 tisícami respondentov.