Viac ako 2/3 Slovákov zostanú toto leto doma
V júni 2022 sme sa spýtali 500 ľudí starších ako 15 rokov z rôznych krajín, čo hovoria na prebiehajúci konflikt na Ukrajine a ako to vidia s tohtoročnou dovolenkou. Ak Vás zaujíma, kto je podľa našich respondentov zodpovedný za rozpútanie konfliktu v Európe alebo koľko ľudí tento rok na dovolenku nevycestuje, tieto aj ďalšie odpovede Vám prináša náš júnový výskum.Aspoň týždeň dlhú zahraničnú dovolenku tento rok plánuje cca. tretina respondentov, najčastejšie sú to Poliaci a Bulhari. Maďari naopak chcú častejšie zostať doma. Česi častejšie plánujú poznávaciu dovolenku po európskych mestách či pamiatkach, naopak Poliaci a Bulhari častejšie vyrazia k moru alebo do hôr.
Ukrajinský konflikt
Zodpovednosť za vojnu na Ukrajine podľa respondentov nesie Rusko, alebo západné krajiny. Poliaci sú však jediným národom, ktorý z rozpútania konfliktu jasne viní Rusko. V ostatných krajinách už existuje početná skupina obyvateľov obviňujúcich západ, konkrétne v Bulharsku táto skupina predstavuje takmer polovicu populácie. Názor, že si za inváziu môže sama Ukrajina, je (s výnimkou Maďarska) výrazne menšinový.
Priklonenie sa k názoru, že vinníkom je Rusko, rastie spolu so vzdelaním respondenta a veľkosťou miesta bydliska. Za zmienku stojí aj fakt, že Rusku vinu častejšie pripisujú ľudia, ktorí v domácnosti využívajú zemný plyn.
Domovské štáty respondentov by podľa nich mali Ukrajinu podporiť najmä formou humanitárnej pomoci a poskytovaním azylu ukrajinským utečencom. Všetky formy pomoci častejšie podporujú Poliaci, niektoré z nich aj Česi. Naopak Maďari a najmä Bulhari sa častejšie stavajú proti tomu, aby sa ich krajiny do konfliktu miešali, Maďari ale aj tak častejšie schvaľujú aspoň prijímanie utečencov.
Podpora priamej vojenskej intervencie je mizivá, schvaľovala by ju iba desatina Poliakov či Čechov a dvadsatina Slovákov. Oproti tomu dodávku vojenského materiálu podporuje polovica Poliakov a štvrtina Čechov.
Pomoc Ukrajine by častejšie poskytli ľudia, ktorí za vinníka konfliktu označili Rusko, ďalej tiež vysokoškoláci a respondenti starší ako 60 rokov. Obe tieto skupiny ale častejšie odmietajú vojenskú intervenciu.
Respondenti, ktorí Ukrajinu alebo Ukrajincov podporili osobne, najčastejšie poskytli materiálnu pomoc alebo finančný dar na humanitárne účely. Najaktívnejší v tomto smere boli opäť Poliaci. Poľsko je zároveň jedinou krajinou, kde občania vo väčšej miere siahli k bojkotu ruských produktov. Ľubovoľnú formu podpory poskytla cca. polovica účastníkov výskumu s výnimkou Bulharska, kde tri štvrtiny opýtaných zostali pasívne.
Tí, ktorí pomoc neposkytli, hovoria, že si to nemôžu dovoliť (najmä Česi, Slováci a Poliaci) alebo na to nemali príležitosť (najmä Maďari a Bulhari). Častým dôvodom je tiež nesúhlas s poskytovaním pomoci, tento sentiment je silný najmä v ČR.
Výskum prebiehal online na respondentoch Európskeho Národného Panelu a zúčastnilo sa ho 500 ľudí starších ako 15 rokov z každej krajiny. Vzorka respondentov je reprezentatívna podľa pohlavia, veku, vzdelania, veľkosti miesta bydliska a regiónu na základe kvótneho výberu. Pokiaľ niektorý z grafov nedáva v súčte 100 %, je to zapríčinené automatickým zaokrúhľovaním desatinných čísel. Výskum bol realizovaný v júni 2022.