Zmizne plyn zo slovenských domácností?

Takmer 3/4 z Vás využíva vo svojich domácnostiach plyn. Ako vnímate súčasnú situáciu so zvyšujúcou sa cenou plynu a ako veľmi ste skeptickí, čo sa týka Vašej životnej úrovne sa dozviete z nášho júnového výskumu, ktorý sme realizovali v Česku, na Slovensku, Poľsku, Maďarsku a Bulharsku na vzorke 500 respondentov v každej krajine.

Využívanie zemného plynu v domácnosti je typické najmä v Maďarsku a na Slovensku, kde ho odoberajú takmer tri štvrtiny domácností. Oproti tomu v Bulharsku zemný plyn využíva iba necelá tretina domácností. Plyn častejšie odoberajú domácnosti, ktoré bývajú v rodinných domoch. V ČR je plynofikácia o niečo obvyklejšia v mestách nad 5 tisíc obyvateľov.

Ohrozená závislosťou svojej krajiny na dodávkach zemného plynu sa cíti byť nadpolovičná väčšina respondentov, najmä staršie osoby a logicky tiež domácnosti, ktoré plyn využívajú. Najviac ohrození sa cítia byť Slováci, najmenej naopak Poliaci.

Domácnosti odoberajúce zemný plyn ho využívajú najmä na varenie, čo je ale viditeľne menej obvyklé v ČR. Na vykurovanie plyn používa polovica jeho odberateľov, výrazne častejšie sú to Maďari. Kúrenie plynom je naopak viditeľne menej obvyklé v Poľsku a Bulharsku. K ohrevu vody plyn používajú 2 z 5 odberateľov, opäť je to menej typické pre Bulharov. Vykurovanie a ohrev vody plynom je častejšie vidieť na vidieku a v mestách do 20 tis. obyvateľov, a to najmä v rodinných domoch.

Domácnosti, ktoré plyn neodoberajú, väčšinou kúria elektrinou, pevnými palivami alebo majú zavedený diaľkový rozvod tepla. Tepelné čerpadlá sú zatiaľ stále okrajovou záležitosťou, nájdeme ich prakticky iba v ČR a v menšej miere aj na Slovensku. Pre byty je typické elektrické alebo diaľkové kúrenie, pre rodinné domy naopak pevné palivá. Diaľkové teplo prakticky neexistuje na vidieku. Bulhari prevažne kúria elektrinou, Maďari drevom, Poliaci potom častejšie kúria uhlím.

Respondenti, ktorí kúria plynom zatiaľ vo väčšej miere neuvažujú o prechode na inú formu vykurovania, vážne o tom premýšľa iba každý pätnásty z nich. Najčastejšie sú to Bulhari, výsledok tu ale môže byť ovplyvnený ich nízkym počtom v báze otázky. Zmenu logicky častejšie zvažujú majitelia rodinných domov, ktorí majú na rozdiel od ľudí v bytoch možnosť sa sami rozhodnúť. Najčastejšie títo respondenti premýšľajú o vykurovaní biomasou, elektrinou alebo solárnou energiou. ČR je jedinou krajinou, kde respondenti prevažne premýšľajú o prechode na vykurovanie tepelným čerpadlom.

Životná úroveň

Dvom tretinám opýtaných sa v poslednej dobe zvýšili náklady na každodenné potreby, najhoršie sú na tom Poliaci a Bulhari. ČR si síce zo všetkých piatich krajín vedie zdanlivo najlepšie, nevieme ale, či sa v skutočnosti len nemuseli uskromniť viac, než ľudia v ostatných krajinách. Rast nákladov častejšie deklarujú ženy, vysokoškoláci, rezidenti miest nad 100 tis. obyvateľov a ľudia žijúci v bytoch.

3 z 5 respondentov navyše očakávajú, že sa ich finančná situácia bude naďalej zhoršovať. Tento trend je viditeľný vo všetkých krajinách, iba Bulhari sú o trochu menej pesimistickí. Jedinou skupinou, ktorá je v tomto smere aspoň trochu optimistická, sú mladí ľudia. S rastúcim vekom respondentov potom ale narastá aj ich pesimizmus.

Výskum prebiehal online na respondentoch Európskeho Národného Panelu a zúčastnilo sa ho 500 ľudí starších ako 15 rokov z každej krajiny. Vzorka respondentov je reprezentatívna podľa pohlavia, veku, vzdelania, veľkosti miesta bydliska a regiónu na základe kvótneho výberu. Pokiaľ niektorý z grafov nedáva v súčte 100 %, je to zapríčinené automatickým zaokrúhľovaním desatinných čísel. Výskum bol realizovaný v júni 2022.