Vojnový konflikt na Ukrajine: Slováci sa momentálne necítia bezpečne, ale sú ochotní pomáhať

Slováci sú znepokojení a necítia sa bezpečne

Podobne ako vidíme okolo seba, aj z prieskumov vyplýva, že väčšiny Slovákov sa aktuálna situácia na Ukrajine dotýka a znepokojenie vládne vo veľkej väčšine slovenskej populácie (60% je znepokojených veľmi, 32% trochu). V každej vekovej kategórii cíti znepokojenie viac ako 80% obyvateľov a najviac znepokojené sú ženy.

Veľké znepokojenie Slovákov sa prejavilo aj na pocite ich bezpečnosti – štvrtina slovenskej populácie sa momentálne na Slovensku necíti bezpečne, a ďalších 30% váha. Najmenej bezpečne sa cítia obyvatelia malých obcí.

Spoločenské znepokojenie sa prejavilo aj v ďalších krajinách, kde výskum prebiehal (Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Bulharsko), ale vo všetkých nemal taký vplyv na pocit bezpečnosti obyvateľov.

„Pri detailnejšom pohľade na pocit bezpečia v jednotlivých krajinách je vidieť určitý vplyv geografickej polohy, kedy sa napríklad Slovensko a Poľsko, ktoré aktuálne situácia zasahuje najviac, cítia menej bezpečne ako ostatné merané krajiny. Nižší pocit bezpečia je zreteľný s ohľadom na blížiacu sa polohu k Ukrajine a bojovej zóne,“ komentuje výsledky výskumu Zdenko Ružbacký, riaditeľ Slovenského národného panelu.

Štát by mal zaistiť humanitárnu pomoc a prijať utečencov, bojkotu produktov z Ruska nie sme naklonení

Z aktuálneho výskumu vyplýva, že respondenti zo Slovenska majú za to, že štát by mal predovšetkým zaistiť humanitárnu pomoc a poskytovať azyl utečencom z ohrozených oblastí Ukrajiny. Najmä mladí ľudia do 24 rokov vidia však ako dôležitú aj finančnú pomoc od štátu pre Ukrajinu.

Ako najviac užitočná podpora od občanov je hodnotená tá materiálna, ďalej osobná pomoc jednotlivcom (napríklad možnosť poskytnúť ubytovanie pre utečencov) a finančná pomoc. Za bojkot produktov z Ruska či iný bojkot je len necelých 17% respondentov zo Slovenska.

Výsledky hovoria, že čím je občan Slovenska mladší, tým považuje za užitočnejšiu osobnú pomoc jednotlivcom z Ukrajiny. Čím má vyššie vzdelanie, tým viac oceňuje humanitárnu pomoc a azyl utečencom poskytnutý štátom, a je viac za ekonomické sankcie a diplomatický bojkot. Ekonomické sankcie podporujú najviac vysokoškolsky vzdelaní ľudia a obyvatelia veľkých miest.

Pri vysielaní vojakov na obranu Ukrajiny sú zdržanlivejší ľudia vo všetkých krajinách, kde prebiehal prieskum. Iba v Čechách a Poľsku sú tieto tendencie viac počuť, na Slovensku, v Maďarsku a Bulharsku je to len pod 6% respondentov.

Väčšina Slovákov (viac ako 80%) si myslí, že by Slovensko malo prijímať v aktuálnom vojnovom konflikte utečencov z Ukrajiny. Ochota prijať utečencov do rodiny už nie je taká vysoká, určite by ich prijalo 16 % a skôr áno 19%. V tomto nie sme v kontexte ostatných meraných krajín výnimkou, podobne je to i u Čechov, Maďarov a Bulharov, ale premianti sú v tomto smere Poliaci – takmer každý druhý by prijal utečenca do rodiny.

Bojíme sa napadnutia a nie sme si istí, či by Ukrajina mala byť súčasťou západnej Európy

Zhruba polovica Slovákov sa obáva, že Rusko po Ukrajine napadne aj ďalšie štáty. Obava panuje u všetkých meraných krajín u viac ako polovice obyvateľstva (najviac v Poľsku, 70 %)

Váhavý postoj prejavili Slováci v tom, či by mala byť Ukrajina prijatá do EU a NATO. Takmer tretina Slovákov si myslí, že Ukrajina by nemala byť členom ani EÚ, ani NATO – ide najčastejšie o mužov, občanov staršej generácie, a respondentov z malých obcí Slovenska. Súhlas s členstvom v oboch inštitúciách prejavilo necelých 30% opýtaných. Veľkú podporu nemá ani vstup Ukrajiny len do EU, nemyslí si to ani pätina Slovákov a už vôbec nie len do NATO, tam by bol za len každý dvadsiaty človek.

„Slováci sú veľmi ochotní pomôcť, zatiaľ ale necítime spoločenskú pripravenosť Ukrajiny byť súčasťou západnej Európy,“ komentuje výsledky výskumu Zdenko Ružbacký.

V kontexte ostatných krajín je Slovensko k členstvu Ukrajiny v EU a NATO najviac skeptické, nasledované je Bulharskom a Maďarskom. Naopak, v Česku s členstvami v oboch inštitúciách súhlasí viac ako tretina obyvateľov ČR, v Poľsku dokonca tieto členstvá Ukrajiny odmieta len 5 % obyvateľstva.

Zber dát sa uskutočnil 2. - 6. marca 2022 na vzorke 2516 respondentov z 5 krajín. Výsledky sú reprezentatívne za populáciu jednotlivých krajín staršiu ako 15 rokov.

________

European National Panels je spoločný projekt troch výskumných agentúr sídliacich v Českej republike - Nielsen Admosphere, NMS Market Research, a STEM/MARK. Predstavujú jeden z najväčších výskumných panelov v krajinách Vyšehradskej štvorky a v Bulharsku. Panely v jednotlivých krajinách slúžia pre kvalitné a rýchle on-line zbery dát o internetovej populácii. Disponujú početnou skupinou 60 000 respondentov v Českej republike (pod hlavičkou Český národný panel), 30 000 v Poľsku (Polski panel narodowy), 30 000 v Maďarsku (Magyar Országos Panel), 25 000 na Slovensku (Slovenský národný panel), a 15 000 v Bulharsku (Bulgarski nacionalen panel).